www.lahkyprevod.sk

Výber bicykla na cykloturistiku

O bicykli všeobecne

Sto ľudí, sto chutí. Môže sa zdať, že ak sme zvyknutí jazdiť na nejakom bicykli, stačí naň namontovať nosič a hurá do lesa. Možno sa to podarí, ale spoľahnúť sa na to nedá.

Bicykel na cykloturistiku by mal byť v prvom rade spoľahlivý. Jazdiť na niečom, čomu nedôverujete, je zbytočný stres a ak si váš bicykel dôveru skutočne nezaslúži, je to aj hazard s celým priebehom akcie, vzťahmi v partii a vlastným zdravím. Polhodina servisu denne (napríklad centrovanie kolesa, doťahovanie kľúk a ladenie prehadzovačky) dá za dva týždne 7 hodín. To je strata jednej etapy. Zodpovednejšie pripravení kolegovia sa cez to v lepšom prípade prenesú s humorom, ktorý ale bude s každou ďalšou zbytočnou pauzou drsnejší, v horšom sa s vami prestanú baviť, alebo vás rovno naložia do vlaku.

Cestný bicykel (žiletka)

Cervélo RS, modelový rok 2008.
Zdroj: www.cervelo.com

V ére Favoritov to bola jediná voľba. Nebolo nad čím špekulovať, takže ber alebo nechaj tak. Časy sa našťastie zmenili. V tomto prípade ale v neprospech veci. "Žiletky" sú v dnešnej dobe na cykloturistiku prakticky nepoužiteľné.

Tenučká zadná stavba bez návarkov na uchytenie nosiča (o blatníkoch ani nehovorím, ale tie aj tak nikto nepoužíva), športový posed "dolu hlavou", tvrdá karbónová vidlica, uzučké plášte a ťažké prevody nie sú vhodné pre jazdu s 20-kilogramovým nákladom po rozbitých horských cestách (na Slovensku ani bez nákladu po tých hlavných :-)).

Nosič sa dá v prípade núdze prichytiť objímkami, ale tie sa pri otrasoch skĺznu až k zadným pätkám, kde môžu drieť o reťaz a pastorky. Odľahčená zadná stavba nie je na takúto záťaž stavaná.

Kým oceľ sa pri preťažení najskôr ohne, moderné materiály (hliník, karbón) skôr bez predchádzajúceho varovania prasknú.

Plášte sa vymeniť dajú, ale ich šírka je obmedzená stavbou rámu, typom ráfika a bŕzd. Obvyklé maximum je 622-28mm (t.j. šírka plášťa je 1"1/8 palca). Posed sa dá vyladiť zmenou (otočením) predstavca, takže chrbát bude bolieť menej, ale komfort to nie je iba posed. Pri prenosoch z Le Tour je vidieť, ako si profíci uľavujú jazdou zo sedla, strečingom, zmenou pozície v sedle. Ich etapy majú cca 5 hodín a po dojazde ich čaká lekár, masér, dobré jedlo a mäkká posteľ. A nevláčia bágle.

Ak máte svoj cesťák aspoň trošku radi, radšej ho neničte nevhodným používaním.

Trekingový bicykel (cross)

Lapierre Cheyenne, modelový rok 2008.
Zdroj: www.lapierrebikes.com

Podľa názvu je to ideál. Prakticky však trpí problémom všetkých univerzálnych vecí: Nič nerobí poriadne. V podstate je premenovaná kategória ATB (all terrain bike), ktorá bola určená na jazdu po meste, t.j. cez obrubníky, kanály, výtlky, električkové koľaje a pod. Takže skôr pohodlie ako výkon, plná výbava podľa vyhlášky a nosič na košík s nákupom. No, nie je to vždy také zlé, ale toto bol základ.

Vidlica je síce odpružená, ale zdvih taký malý (50-63mm), že je to skôr váha navyše. Šírka plášťov v poriadku, ale na ráfiku 28". A tu je problém.

Kým najťažší cestný prevod je bežne 52x12 (t.j.4,33) na trekingu je to 48x11 (t.j. 4,8 !!!). Ak si k tomu pridáte hrubé plášte, ktorých obvod je väčší ako na cestnom bicykli (valivý odpor je tiež inde), zistíte, že na trekingu sa teoreticky namakáte oveľa viac.

Prakticky zaradíte ľahší prevod, ale tým padne výhoda trojprevodníka - vozíte prevody, ktoré sa dajú použiť nanajvýš pri jazde z kopca.

Napriek tomu je samozrejme možné tento typ bicykla na cykloturistiku celkom dobre použiť. Ak plánujete pohodový výlet prevažne v civilizácii bez brutálneho prevýšenia, alebo ste skôr silový typ cyklistu a radi sa trápite hore kopcom, kým ostatní len tak krútia nohami.

Horský bicykel (MTB)

Rocky Mountain Vertex-70, modelový rok 2007.
Zdroj: www.bikes.com

Najmä v Európe asi najpopulárnejší druh bicykla. Delí sa na množstvo podskupín, základom je spôsob odpruženia (hardtail, t.j. odpružená vidlica, pevná zadná časť; full, t.j. celoodpružený bicykel) a výška zdvihu (od najmenšieho po najväčší XC-cross country, All-Mountain (alebo inak Enduro), Freeride). Pretože zadné odpruženie v zásade znemožňuje uchytenie klasického nosiča (dá sa to síce predstaviť na tzv. jednočape, ale jazdiť na tom...) zostáva ako jediná schodná cesta XC hardtail.

Bicykle sú zväčša dosť odolné (pozor, nekupovať v hypermarkete !!!) aj hliníkové rámy sú dostatočne robustné na nešetrné zaobchádzanie. S trochou citu by mali vydržať dlhé roky. Nie všetky majú možnosť uchytenia nosiča (karbónové rozhodne nie).

Bežná šírka plášťov od 1"1 do 2"1. Pozor na valivý odpor, priľnavosť za mokra a na asfalte ("drapáky" idú na tvrdom povrchu ľahko do šmyku) a odolnosť voči defektu. Mnoho výrobcov sa snaží stlačiť váhu bicykla práve ľahkým a málo odolným obutím. To sa týka aj duší.

Zdvih vidlice sa ustálil na použiteľných a pri "normálnej" jazde postačujúcich 80 až 100mm. Prevodov do aleluja, väčšinou použiteľných. Skôr je problém s tými najľahšími - pri 22x34 je rýchlosť taká malá, že je problém udržať rovnováhu.

Špeciálny expedičný bicykel

Thorn eXXp so zadným nábojom Rohloff,
modelový rok 2008.
Zdroj: www.thorncycles.co.uk

Sú firmy, ktoré sú na výrobu cykloturistických bicyklov priamo zamerané. Majú svoje triky, ktoré spravidla vedia aj rozumne odôvodniť. Používajú aj špeciálne spevnené komponenty. Ale ako vždy, má to aj svoje proti. Občas namiesto zdravého rozumu až príliš cítiť snahu odlíšiť sa od ostatných. Z týchto strojov dýcha nostalgia a konzervativizmus (bŕŕŕ, strašné slovo). Napríklad kožené sedlo s pružinami je v dnešnej dobe skôr fetiš, než nevyhnutnosť.

Niektoré názory sú skostnatené a niektoré argumenty fungujú iba teoreticky. Jeden za všetky: rám má byť oceľový, pretože je ho možné v prípade prasknutia bez problémov zvariť. Ruku na srdce: koľko zváračov sa potuluje v divočine? Čo teraz? Skúsime stopovať, tlačíme do najbližšej dediny, voláme satelitným telefónom na veľvyslanectvo, skrátka tak či tak sa musíme dostať do civilizácie. A aj tam bude jednoduchšie nájsť chlapa s nákladiakom, ktorý nás hodí do nejakého mesta, ako zvárača, ktorý bude schopný na prvý pokus

poriadne zvariť bicyklový rám. Musí to totiž byť nielen pevné, ale aj presné, aby bol bicykel po oprave použiteľný. Nakoniec teda bežný cykloturista nadávajúc končí, tí ostatní, takisto nadávajúc, zháňajú nový rám, prípadne celý bicykel.

Najväčšia výhoda, a v niektorých prípadoch naozaj zásadná, je zodpovedne vyrobené uchytenie nosičov (obvykle vpredu aj vzadu). Takže ak sa chystáte na cestu okolo sveta môžete si zbaliť 10kg konzerv (alebo čosi rozumnejšie) navyše, čo posilní vašu nezávislosť na prostredí, v ktorom sa pohybujete.

Vlastná tvorba (Custom Setup)

Ak jazdíte roky a viac-menej presne viete, čo je pre vás to pravé, pravdepodobne zistíte, že sa to nedá kúpiť.
Bol by zázrak, aby bicykel, sériovo vyrábaný pre "priemerného" užívateľa vyhovoval špeciálnym požiadavkám skúseného cyklocestovateľa, alebo cyklistu všeobecne.

Stále sú tu dve možnosti:
A) Kúpiť to, čo vyhovuje najviac a čo sa nehodí vymeniť. Niečo sa dá riešiť priamo pri kúpe (napríklad plášte, alebo sedlo), niečo dodatočne (pastorky) a na niečo si možno zvyknete a obľúbite si to (gripy, rohy).
B) Začať brúsiť po internete, študovať katalógy a behať po obchodoch, hľadať, triediť, porovnávať a nakoniec nakúpiť všetko po kúskoch a postaviť si vlastný bicykel. Toto riešenie je ideálne aj pre ľudí so sklonmi k tuningu, ktorí by v prípade A) za tri mesiace vymenili polovicu bicykla a potom rozmýšľali, čo s toľkými náhradnými dielmi. Viem, o čom hovorím :-).

Koga-Miyata Twintraveller, modelový rok 2008. Zdroj: www.koga.com

Výhodou je aj to, že svoj bicykel spoznáte do poslednej skrutky a prípadný servis by ste mali zvládnuť ľavou zadnou. To platí pre tých, čo špinavú prácu nenechajú na špecializovaný servis. Najväčší fajnšmekri si môžu dať vyrobiť aj rám na mieru, čo je však skôr prípad "cestárov" ako (podstatne menej rozmaznaných) cestovateľov.

...pokračovať na:  Zvláštne vlastnosti cykloturistického bicykla...