Otázky a odpovede

Tu nájdete odpovede na konkrétne otázky, o ktorých sa možno na týchto stránkach píše aj na iných miestach, ale nie tak podrobne, alebo možno z iného uhla pohľadu. Možno hľadáte všetky informácie na jednom mieste a nechce sa vám študovať širšie súvislosti. A možno máte zriedkavý problém, o ktorom by stálo za to dať preventívne vedieť aj iným. Pýtajte sa, uvidíme čo sa bude dať robiť.
Adresa je lahkyprevodlahkyprevod.sk. Ale nezabudnite si prečítať výstrahu :-).


   1. Čo si obliecť na bicykel?
   2. Koľko kilometrov prejsť denne?
   3. Aké sú dobré prevody na bicykli?
   4. Aká je správna veľkosť bicykla?

(stránka je dopĺňaná priebežne)

1. Čo si obliecť na bicykel?

O oblečení by sa dal spraviť celý web. V zásade platí nasledovné:

- Musíte sa v ňom cítiť dobre. Ak preferujete bavlnené tričko, prosím. Má oproti funkčným materiálom kopu nevýhod, ale pri rekreačnom štýle jazdy to nie je žiadny problém. Ani na prechádzku po meste si asi neoblečiete elastickú kombinézu, aj keď by vám možno ušetrila tri promile energie :-)

- Malo by byť funkčné - chrániť pred počasím (slnko, vietor, dážď) a odvádzať pot. Opäť, pri rekreačnom štýle jazdíme za pekného počasia, a keď je škaredo, sadneme na vlak, alebo ani nevylezieme z domu. Žiaden extrém, na oblečenie stačí aj bežný civil.

Počasiu sa vôbec nedá veriť.
15. august 2005, Ötztalergletcherstrasse, Rakúsko

Pri intenzívnom tréningu je to už o inom. Tam je dres odvádzajúci pot a gate s poriadnou vložkou už dôležitou výhodou. Čím je tréning tvrdší, tým je potu viac. A rýchla jazda v mokrom tričku zvyšuje riziko prechladnutia. Aj v lete. Tu oceníte detaily ako napríklad dlhý zips na drese (ak je veľmi teplo, alebo idete na doraz do kopca) alebo sieťkované traky na cyklistických gatiach, ktoré nezhoršujú odvod potu od pokožky.

Samotné gate s vložkou sú tak isto dôležité, ako dobré sedlo. Kým sedlo má polstrovanie vyladené na jednu optimálnu pozíciu, vložka v cyklistických nohaviciach je na správnom mieste v zjazde aj v stúpaní. Vložka nemá (na rozdiel od bežného oblečenia) žiadne švy, ktoré by mohli spôsobiť odreniny, má anatomický tvar znižujúci tlak na citlivé partie (existujú mužské aj ženské verzie) a asi všetky už majú antibakteriálnu úpravu, takže neriskujete infekcie ani pri dlhodobom používaní.

Samozrejme, gate treba prať(!) :-). Technické odevy sa perú pri nízkych teplotách, vo vode s 30 až 40°C. O to je antibakteriálna úprava dôležitejšia.

Pri cykloturistike máme o problém naviac. A to je možná zmena počasia. Zvlášť v daždi potom riešime dilemu či zmoknúť v tričku, alebo sa potiť v nepremokavej bunde. Tu už pomôže naozaj iba funkčné oblečenie, teda membránové materiály typu nepremok - neprefuk, s vetraním pod pazuchami, vysoké goliere, kapucňa dosť veľká, aby sa do nej vošla aj prilba. Nevynechať niečo podobné aj na nohy a hlavne na tretry! Náhradné gate (akékoľvek) si na týždňový výlet zoberie asi každý, ale náhradné topánky... Pritom topánky navyše príšerne pomaly schnú.

Počasie pri cykloturistike zdôrazňujem preto, pretože na rozdiel od normálneho tréningu, kde sa dá zmoknúť na kosť, ale stačí sa dostať domov a môžeme sa osprchovať, zohriať a prezliecť do suchého, v akcii to nie je také jednoduché. Premoknúť do nitky môže znamenať aj koniec dovolenky.

- Malo by byť odolné a ľahko udržiavateľné. Tu majú funkčné materiály z umelých vláken ďalšie plus. Neabsorbujú pachy, špina sa do nich "nezažerie" a najmä rýchlo schnú. Večer oprať a ráno si môcť obliecť to isté je neoceniteľná výhoda.

A na dokončenie. Funkčné odevy sú aj ľahké a skladné. Mínusom je vyššia cena (aj keď značková bavlna napríklad s fajkou alebo krokodílom má na cenovkách tiež nepochopiteľné čísla) a citlivosť na suché zipsy . Treba si dávať pozor na rozopnuté rukavice pri prezliekaní klimatexu alebo moiry, ale velcro sa rado chytí aj dresu a elasťákov.

návrat na začiatok stránky

2. Koľko kilometrov prejsť denne?

Toto je veľmi individuálne. V tréningu sú odjazdené kilometre iba jedným z kritérii. Dôležité sú aj hodiny v sedle a intenzita tréningu. 30km na rovine, ktoré prejdeme pohodlne za hodinku je niečo úplne iné, ako 20km do kopca s vyplazeným jazykom za hodinu a pol. Ďalším špecifikom cykloturistiky je jej etapový charakter. Fakt, že prejdete za deň 150km neznamená nič, ak sa na druhý deň nepostavíte na nohy.

Z toho vyplýva aj plánovanie kilometrov v akcii. Tú je nutné vymyslieť tak, aby to prežila celá skupina. Ideálne je ak je výkonnosť partie približne rovnaká. Ak niekto výrazne vyniká, je to vždy menší problém, ako keď niekto výrazne zaostáva. Kým v prvom prípade je nervózny iba jeden človek, v druhom sú nervózni úplne všetci. Váha v bágloch sa tiež prejaví spomalením. Sily pomaly ubúdajú. Pauzy sú stále častejšie a dlhšie. A potom začne pršať... :-). Nie je dôvod k depresii, ale rátať s tým treba. Tak, ako aj s profilom trasy - stúpanie vás spomalí omnoho viac, ako vás klesanie zrýchli. A s báglami sa ani zjazovať nedá šialenou rýchlosťou.

Najlepšie je vyskúšať si nejakú predĺženú víkendovku, povedzme 3-4 dni v sedle za sebou. Možno zistíte, že nohy vás nebolia, ale balenie a stavanie stanu vám zaberie denne dve hodiny a váš hladný parťák potrebuje pauzu každých tridsať minút. Po ceste sa aj fotí, filmuje, kupujú sa suveníry. A tak ďalej. Aby bolo aspoň nejaké číslo: osobne si do kopcov (a po normálnej ceste, nie cez les) neplánujeme viac ako 80km na deň.

návrat na začiatok stránky

3. Aké sú dobré prevody na bicykli?

Z ťažkých prevodov bolia kolená a chrbát, z ľahkých zadok. Ani jedno nie je dobré. Kĺby aj kríže si treba šetriť. Preťaženie sa hromadí a po pár dňoch môže nastúpiť bolesť, s ktorou sa bicykluje naozaj zle. Odtlačený zadok si oddýchne aspoň pri prestávkach, ale s postupom času sú častejšie a častejšie a prejdená vzdialenosť tým pádom kratšia a kratšia.

Dobre zvolený prevod kĺby neničí ale odľahčuje zadok dosť na to, aby sme vydržali sedieť aspoň hodinu bez prestávky. Cykloturistika je jazdou do nekonečna a jazda by mala byť pre cyklistu prirodzená ako chôdza.

Toľko o ľuďoch, teraz o strojoch. Najťažší prevod úplne stačí taký, na ktorom pri normálnych otáčkach na rovine utiahnete 30km/h. Povedzme na horskom 44x12, na trekingu 48x13, na cestnom bicykli 52x14. Cykloturistika nie sú preteky a 30 km/h je s báglami veľmi slušná rýchlosť. Aj pri miernom klesaní sa naložený bicykel veľmi ochotne rozbehne sám, teda prišliapavať je vcelku zbytočné. Najľahší prevod zasa volíme taký, pri ktorom stíhame krútiť nohami bez straty rovnováhy a lapania po dychu.

Pri "vyprošťováku" sa bicykel už stavia na zadné a ide tak pomaly, že vôbec nedrží smer. Aj najmenšia nerovnosť na ceste spôsobí divokú kľučku. Ďalší problém je pri nasadaní na bicykel. Rozbehnúť sa je takmer nemožné, pretože pri prvom šliapnutí do pedálu sa noha vyslovene prepadne do prázdna, bicykel sa takmer nepohne vpred a nezíska žiadnu zotrvačnosť a teda ani smerovú stabilitu. Ale vždy je možné pri nasadaní zaradiť nasucho prevod ťažší, rozbehnúť sa dajme tomu šikmo a potom preradiť na ľahší prevod a roztočiť "vrtuľník".

Z praxe je najľahší reálny prevod na rozbeh 22x28. Pri 22x32 je štartovanie na hranici akrobacie, ale ukrútiť sa na dobrej ceste dá. 22x34 si naozaj s báglami na nosiči ťažko predstaviť.

návrat na začiatok stránky

4. Aká je správna veľkosť bicykla?

Netvrdím, že toto pravidlo je jediné správne, ale je jednoduché a účelné a pre normálne bicykle (nie BMX ani kostitras) bez problémov použiteľné. A v prípade potreby núdzového zastavenia ho iste oceníte.

Veľkosť rámu by mala byť taká, aby sa pri státí (chodidlá na zemi, stojíme obkročno nad bicyklom) rám (s malou rezervou) nedotýkal rozkroku. Zdravie je na prvom mieste a toto kritérium zabezpečí, že pri náhlom zastavení neprídete k úrazu. Cykloturisti zastavujú omnoho častejšie ako pretekári a môcť stáť na celých chodidlách namiesto balasovania na špičkách je výhodou. Dnešnou módou sú sloopingové rámy (t.j. horná rámová rúrka sa smerom k sedlu zvažuje nadol, rám je vzadu nižší ako vpredu). V tomto prípade meriame v prednej, najvyššej časti rámu. Pri horských bicykloch pozor na plášte. Zmenou obutia sa celý bicykel môže zdvihnúť až o 3 centimetre, čo je jedno veľkostné číslo.

Pre kontrolu nastavíme výšku sedla a pozrieme sa, či je vysunutá v normálnej dĺžke - ani veľa, ani málo :-). Sedlovka dodávaná výrobcom by nemala byť vytiahnutá až na doraz. Vtedy je rám predsa len príliš malý.

Výrobcovia v strednej triede dodávajú rámy s odstupom veľkostí 2 palce, čo je 51,8mm. Päť centimetrov je viditeľný rozdiel, takže zistiť, či je rám priveľký by nemal byť problém. Ak je najbližšia vhodná veľkosť príliš malá, nezostáva nič iné, ako si zvyknúť, alebo sa pozrieť k inému výrobcovi. Niektorí dodávajú párne veľkosti (14" 16" 18"...) niektorí zasa nepárne (15" 17" 19"...). Nároční zákazníci musia siahnuť do vyšších cenových pásem s pestrejšou ponukou veľkostí, prípadne si nechať vyrobiť rám na mieru.

Výšku máme poriešenú, ale čo dĺžka? Na krátkom bicykli bude cyklista poskrúcaný a zhrbený ako Quasimodo. Na dlhom natiahnutý ako koza na škripci. Ak sa nám sedí zle už v predajni, radšej nebrať. Alebo sa spýtať predavača, ktorý by mal vedieť odporučiť bicykel s inou geometriou rámu (komfortnejší - stabilnejší - dlhší, alebo športovejší - živší - kratší), prípadne aspoň poradiť, či stačí zmena dĺžky a uhla predstavca, či výmena rovných riadidiel za lastovičky (rizer bar).

návrat na začiatok stránky

návrat na hlavnú stránku