Stan

Počasie je v posledných rokoch skutočne nevyspytateľné. To čo spoľahlivo fungovalo pred desiatimi rokmi (napríklad stabilné počasie v Tatrách v septembri, alebo v Alpách v júni, suché a slnečné leto v Andalúzii a podobne) sa už vôbec nedá brať vážne. Tým aj klesli šance na pokojný nocľah pod širákom a význam stanu stúpol. Ďalší dôvod na strechu nad hlavou je hmyz. Mraky komárov v Lotyšsku, Maďarsku, alebo v talianskej Pádskej nížine nenechajú pokojne spať ani najväčšieho masochistu. A aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, stan pomôže aj pred chladom. Niežeby nejako výrazne izoloval, ale chráni pred vetrom (takmer ruší wind-chill efekt) a dovoľuje vytvoriť si mikroklímu - dá sa "vykúriť". Dôležitých parametrov je niekoľko, nanešťastie je dosť ťažké ich zladiť.

Odolnosť a konštrukcia

Pod týmto pojmom skúsime združiť viacero vecí, a to vodný stĺpec stanu, použité materiály, počet a kríženie prútov, určenie a sezónnosť použitia. Vodný stĺpec je jednoznačná záležitosť - čím vyšší, tým lepší. Pozor najmä pri podlahe, nie vždy hrubá znamená aj odolná. Najslabším miestom sú spoje, takže čím je ich menej, tým lepšie. Horolezecké stany bývajú v tomto bez problémov, pretože sú stavané na nocľah na snehu.

Konštrukcia stanu MSR Stormking zodpovedá názvu: 5 prútov prekrížených v 10 bodoch, ktoré sa po dvoch stretávajú aj v rohoch stanu by malo ustáť aj poriadnu búrku.
Na obrázku je stan bez vrchnej plachty, čím vynikne usporiadanie prútov.
Zdroj: www.msrgear.com

Čím do vyšších nadmorských výšok sa plánujeme vybrať, tým viac by mal stan vydržať. V 3000mnm nočné teploty aj v lete klesajú k nule, poryvy vetra a búrky tu majú inú silu ako pri potôčiku v nížine. Jeden prút navyše, ktorý zmení iglu s jedným krížením prútov na geodetickú konštrukciu, kde sa prúty krížia trikrát, snehové chlopne, ktoré sa tiež dajú prichytiť k zemi, aby plachtu nepodfúklo a pevnejšie materiály sú tu dobrým základom pokojného spánku.

Hľadať snehové chlopne na letnom stane je samozrejme nezmysel. Takisto ich nenájdeme na stanoch ultraľahkých. Ale to neznamená, že tieto stany nič nevydržia. Jednoducho prednosť dostala iná vlastnosť.
Niekedy je práve zvýšená odolnosť problém. Zimné stany mávajú horšie odvetranie, pretože sa počíta s chladným vzduchom vonku. To môže v teplejšom počasí spôsobiť zrážanie vodnej pary na vnútornej strane plachty - stan sa "potí". Treba reagovať preventívne: zrolovať snehové chlopne a nechať pootvorené dvere stanu tak, aby vzduch mohol prúdiť. Keď vonku prší, veľmi na tom nezáleží, ale mať stan mokrý zvnútra ak je vonku sucho naozaj nie je nutné :-).

Okrem toho, je fajn ak je stavba stanu jednoduchá. V ideálnom prípade sa dá postaviť rýchlejšie, ako zovrie voda na čaj. Stan by mal byť aj samonosný. To znamená, že stojí aj bez kolíkov. Veľmi užitočné, ak staviame na tvrdom (kolíky sa nedajú zatĺcť), alebo naopak sypkom podklade (kolíky v zemi poriadne nedržia). Aj tak je dobré pre každý prípad zaťažiť aspoň rohy a šnúry kameňmi, priviazať stan o bicykel položený na zemi alebo o koreň trčiaci zo zeme. Zvlášť v horách človek nikdy nevie.

Veľkosť

Aby sa dalo v stane trocha žiť, mal by byť dimenzovaný podľa receptu na anglický čaj (lyžička na osobu + lyžička pre čajník), to jest vždy jedno miesto navyše:
pre sólistu stan dvojmiestny, ak sme dvaja trojmiestny, ak traja štvormiestny. Ak je naozaj zlé počasie, chceme skryť do stanu aj bágle a vtedy sa kus priestoru hodí. S báglami pod hlavou sa veľmi spať nedá.
Pri štyroch a viac ľuďoch v partii je rozumné rozdeliť posádku na dvoj- až trojčlenné skupinky. V súčasnosti najbežnejšie "iglu" sa dá rozdeliť na 3 časti - kolíky a tyče, vnútorný stan, vrchná plachta - takže o váhu sa môže najlepšie podeliť práve takýto počet osôb.

Hmotnosť

Stan je najťažší kus vybavenia, oplatí sa poriadne porozmýšľať, kým ho kúpime. Pre porovnanie (stany od jedného výrobcu, rovnaký dizajn, v jednej výkonnostnej kategórii):
2-miestny Husky Bizam    2,6kg  =>  1,3kg / osoba
3-miestny Husky Bird        3,1kg  =>  1,03kg / osoba
4-miestny Husky Boyard   3,4kg  =>  0,85kg / osoba
(údaje sú z katalógu pre rok 2008)

Z porovnania vychádza, že jeden väčší stan zaťaží partiu menej, ako viac menších. Rozdiel je dosť výrazný - jeden štvormiestny stan je oproti dvom dvojmiestnym ľahší o 1,8kg(!). Váhu ovplyvňujú aj použité materiály (napríklad duralové kolíky namiesto klasických oceľových), pocítite to však na cene. Ďalej je to určenie stanu - expedičné kúsky môžu byť z lepších materiálov a napriek tomu ťažšie (pretože sú stavané do tých najhorších podmienok).
Najhoršie je, že katalógové údaje sa nie vždy zhodujú so skutočnosťou. Tak isto ako pri kope iných cyklistických komponentov :-).

Ale aj s hmotnosťou sa dá pohrať, aj keď na úkor pohodlia. Napríklad pri dvojplášťovom stane môžeme nechať doma vnútorný stan. No na túto alternatívu treba myslieť už pri výbere. Stan musí mať buď prúty prichytené k vonkajšej (nepremokavej) plachte, alebo ho bude potrebné doplniť o takzvaný "footprint", teda plachtu v tvare pôdorysu stanu, o ktorú sa prúty uchytia. Dá sa špekulovať aj s počtom kolíkov (len nesmie začať poriadne fúkať :-)), alebo zrušiť sieťku proti hmyzu (ak sú dvere dvojité), prípadne odpárať kapsičku na drobnosti atď.

Ultralight pre dve osoby. Stan MSR Fling kompletne zbalený váži 1,8kg. Jednoplášťová konštrukcia. Horný prút ho robí samonosným, ale stan sa dá zložiť aj bez neho tým a ešte viac znížiť hmotnosť.
Zdroj: www.msrgear.com

Extrém pre dve osoby. Kompletný Husky Flame váži 3,1kg. Má však trojprútovú dvojplášťovú konštrukciu, snežné chlopne, predsienku na vybavenie, je samonosný aj bez vnútorného stanu (vtedy je však bez podlahy). A nakoniec bonus: vyrába sa aj v zelenej farbe :-).
Zdroj: www.huskycz.cz

Farba

Kým pre horolezca je oranžová, prípadne červená farba jasná voľba (aby bol stan čo najlepšie viditeľný na skalách a snehu aj za šera alebo pri svetle čelovky), pri cykloturistike môže byť výrazná farba na škodu. Každému sa občas pritrafí nejaký ten bivak mimo oficiálne povoleného táboriska a vtedy je lepšie byť pokiaľ možno nenápadný. Teda optimum je farba hnedá, zelená, sivá, prípadne tmavomodrá. Ale nie, ak zvyknete stanovať v strede lesnej cesty(!) :-).

Pre drsňákov

Pre odolné charaktery, ktorým nevadí bubnovanie dažďa na čelo, je aj iná alternatíva ako stan: bivakovacie vrece. Vyrábajú sa v rôznych verziách, od jednoduchého "igelitu", prípadne s reflexnou hliníkovou vrstvou až po membránové (teda "dýchajúce" - vodu dnu nepustia, ale vodnú paru von áno), v ktorých nielen nepremokneme, ale ani sa ráno nekúpeme vo vlastnej šťave.
Bivakovacie vrecia sú určené na núdzové prenocovanie v prípade, že nestíhame nájsť normálny nocľah. Ale ak z akýchkoľvek dôvodov nechceme brať stan, je lepšie mať aspoň túto minimálnu ochranu pred dažďom, ako nič. A nejakých 300 gramov nie je až také odstrašujúce číslo.
A prečo vlastne toto riešenie spomínam? Pretože omnoho lepšie sa spí poležiačky v spacáku, ako posediačky v pršiplášti s chrbtom opretým o strom :-).

návrat na začiatok stránky

...pokračovať na:  Karimatka...